Podľa nej čoraz viac pacientov pociťuje úzkosť práve z vlastného tela a jeho stavu.
„Môže to fungovať takto: vo svete je veľa neistôt, ktoré nemôžem nijako ovplyvniť, spôsobuje mi to celkové napätie, ale táto úzkosť nenachádza riešenie. Preto ju smerujem tam, kde s ňou môžem niečo urobiť – napríklad na svoje zdravie. Začínajú sa myšlienky: Je toto znamienko už melanóm, alebo ešte nie? Pichá ma v žalúdku – je to rakovina čreva, alebo ešte nie?“, – vysvetľuje odborník.
Ako príklad uviedla pacientku s panickou poruchou, ktorá bola na hlbokej úrovni nešťastná zo svojho manželstva, ale obávala sa o svoje srdce.
Psychológ-psychoterapeut Dmitrij Jevstignejev už skôr uviedol, že počet prípadov panických záchvatov sa v poslednom čase zvýšil v súvislosti s tým, že mnohí ľudia sa naučili tento stav správne pomenovať a diagnostikovať.
Podľa neho ľudia zvykli tento stav nazývať „nervové zrútenie“, „nervový infarkt“ alebo „vegetovaskulárna dystónia“ (diagnóza, ktorá v Medzinárodnej klasifikácii chorôb neexistuje).
